Značka: Mestský parkovací systém

Publikované

4 odborníci a 4 témy, ktoré vám pomôžu s parkovacou politikou (prax a užitočné rady)

Parkovacia politika v mestách a rady odborníkov

Týka sa to aj Slovenska. Autá na cestách každoročne pribúdajú, pričom mestá nestíhajú rozširovať parkovacie kapacity. Parkovanie sa už nezaobíde bez jasných pravidiel a efektívnej kontroly. Téme sa venoval TREND – na konferencii Parkovacia politika 2023 a tiež seriálom v týždenníku, ktorý prináša pohľad odborníkov na kľúčové témy spojené s reguláciou parkovania v meste. Prečítajte si ich s nami, veríme, že vám prinesú odpovede na niektoré z vašich otázok spojených s parkovaním vo vašom meste.

Verejné obstarávanie nemusí trvať mesiace

Poznáte jednotlivé kroky verejného obstarávania? Aby ste obstarávanie zvládli v čo najkratšom čase, je nutné presne vedieť, kde začať, na čo dbať a čo bude nasledovať. Prvou fázou je samotná príprava – opis predmetu zákazky, realizačný tím ľudí, ktorí budú dohliadať na zákonnosť celého procesu, a určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Následne dochádza ku konzultácii s potenciálnymi dodávateľmi.

„Najslabšou stránkou verejného obstarávania je nedostatočná príprava. Každý verejný obstarávateľ by mal disponovať kvalitným tímom, ktorého členovia vytvárajú projekt parkovacej politiky a určujú, čo je potrebné obstarať.“ – zakladateľ portálu Transparex Matúš Džuppa

Pri softvérových riešeniach odporúča Matúš Džuppa vyberať už z existujúcich služieb a zbytočne nekupovať softvér do majetku alebo ho vyrábať na mieru. Pri šetrení nákladov je ideálne obstarávať softvér ako službu (SaaS). Vzniká tak inovatívne partnerstvo plné výhod v oblasti výskumu a vývoja. Ak pri obstarávaní tovaru a služieb hodnota zákazky nepresiahne finančný limit zákazky s nízkou hodnotou, teda 180-tisíc eur bez DPH, obstarávateľ môže pri predkladaní ponúk požadovať praktickú ukážku funkcionalít ponúkaného riešenia. To je veľká výhoda a pomoc pri nájdení vhodného dodávateľa.

Kvalitné verejné obstarávanie zabezpečujú dva faktory:

  1. správna definícia požiadaviek na predmet zákazky a dobre pripravená zmluva,
  2. kritériá kvality na vyhodnotenie ponúk.

Ak sa mesto obáva obstarávania, má možnosť využiť odborníkov a inteligentné nástroje či riešenia, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Urýchlenie verejného obstarávania zabezpečil aj príchod elektronizácie do tejto sféry.

Celý rozhovor s Matúšom Džuppom nájdete na stránkach TREND.

Digitalizácia prichádza aj do sféry parkovania

Špeciálne technológie v parkovaní nie sú novinkou. V inovatívnych mestách uľahčujú každú oblasť parkovacej politiky od nastavovania pravidiel cez vydávanie parkovacích oprávnení a kúpu parkovacieho lístka až po kontrolu.

„Dôležité je zamerať sa na podstatu a dobre vyriešiť tri kľúčové oblasti – rezidentské, návštevnícke parkovanie a efektívnu kontrolu. Samozrejme, všetko postavené na evidenčnom čísle vozidla (EČV) ako unikátnom identifikátore. Všetko ostatné sa už rieši digitálne.“ – riaditeľ ParkDots Martin Budaj

Riešenia pre mestá sú im šité na mieru. Iné systémy potrebuje veľká Bratislava a iné zase menšie mestá, ako napríklad Stará Ľubovňa. Dôležitým spojovacím prvkom je nájsť riešenie, ktoré uľahčí procesy na strane mesta aj vodičov. Pri vydávaní parkovacích oprávnení je kľúčová automatizácia, vďaka ktorej žiadateľovi stačí vo väčšine prípadov rodné číslo a EČV. Kartu tak môže mať vydanú do desiatich minút. Nie sú nutné návšteva úradu ani zbytočné dokladovanie.

V mnohých mestách prebieha ešte len prvá evolučná vlna digitalizácie parkovania, a preto je potrebné dbať na pevné základy kvalitného systému a skúseností.

Viac o digitalizácii v parkovaní a aktuálnom vývoji situácie nájdete v rozhovore s riaditeľom ParkDots Martinom Budajom.

Bratislava a jej parkovací asistent PAAS

Aktuálne funguje v našom hlavnom meste parkovací asistent PAAS. K úvodným zónam sa postupne pripájajú ďalšie a platnosť pravidiel sa rozširuje. Zavedenie PAASu znamenalo veľký zlom, ktorý si vyžadoval nielen technickú prípravu, ale aj nastavenie komunikácie smerom k často rozhorčeným vodičom.

„Regulácia znamená aj zmenu myslenia vodičov. S tým je spojená osveta, ktorú sa snažíme riešiť participáciou pri každom zavádzaní jednotlivých zón. Stretávame sa s ľuďmi, predstavujeme im projekty, ako sa im zmení ich ulica a parkovisko.“ – splnomocnenec pre parkovaciu politiku magistrátu hlavného mesta Peter Herceg

Ešte pred spustením nových pravidiel parkovania sa magistrát mesta pýtal na skúsenosti v iných európskych metropolách. Detailná príprava, dopravné prieskumy a analýzy poskytli základňu na vytvorenie PAASu. Mesto ale kladie dôraz na to, že pravidlá nie sú nemenné. Neustále sa situácia monitoruje, analyzuje a prispôsobuje potrebám obyvateľov a návštevníkov mesta. Do dnešného dňa je regulovaných vyše 16-tisíc parkovacích miest plus vnútrobloky a bolo vydaných vyše 78-tisíc parkovacích oprávnení.

Riešenie pre hlavné mesto Bratislava a novú parkovaciu politiku si vyžadovalo množstvo skúseností s vývojom, prevádzkou informačných systémov, s integráciou zdrojov z rôznych oblastí a s plnou automatizáciou pri spracovaní parkovacích oprávnení. Srdcom parkovacieho asistenta PAAS je informačný systém ParkDots. (Zistiť viac)

Z pohľadu financií mesto na začiatku plánovania rátalo s vysokými vstupnými nákladmi, ktorých návratnosť bude neskôr po spustení viacerých regulovaných zón. Za rok 2022 boli výnosy za parkovanie 2,5 milióna eur pre hlavné mesto a 800-tisíc eur pre mestské časti (táto suma sa rozdeľuje podľa štatútu hl. mesta).

Viac sa o situácii v uliciach a na parkoviskách v Bratislave dočítate v rozhovore s Petrom Hercegom.

Ako funguje trh mobilných parkovacích aplikácií?

V Košiciach aj Bratislave funguje otvorený trh mobilných parkovacích aplikácií. Znamená to, že ak mobilná aplikácia na parkovanie spĺňa mestom stanovené základné podmienky a požiadavky, má možnosť zapojiť sa do mestského parkovacieho systému.

Otvorený trh prináša lepšie riadenie systému statickej dopravy. Inovácie, podporu digitálnych riešení, ale najmä transparentnosť v poskytovaní služieb. Mesto sa neviaže na jedného dodávateľa a vodiči si zvolia aplikáciu, ktorá im najviac vyhovuje.

„Obyvatelia a návštevníci mesta si tak môžu zvoliť aplikáciu, ktorá im bude najviac vyhovovať. Posilňuje sa tým konkurenčné prostredie, ktoré má vždy pozitívny vplyv na trh a na kvalitu poskytovaných služieb,“ – Account Manager ParkDots Marek Liška

Mobilné aplikácie sú pre mesto nákladovo efektívnejším riešením oproti klasickým automatom. Výška odmeny pre prevádzkovateľa aplikácie je navyše nižšia ako pri SMS platbách. Mesto tak získa viac prostriedkov do svojej pokladnice. V budúcnosti by mohol platiť iný model, tzv. end user pricing, ktorý poplatok za službu prenáša na koncového používateľa.

Viac o trhu mobilných parkovacích aplikácií sa dočítate v článku tu.

Publikované

Mestský parkovací systém a jeho architektúra

Mestský parkovací systém

Účelom každej samosprávy je vytvárať priaznivé podmienky pre život svojich obyvateľov. Jednou z kľúčových tém, ktorým sa samosprávy intenzívne venujú, je oblasť dopravy. Pritom nevenujú pozornosť len dynamickej doprave v podobe obchvatov, svetelných križovatiek, autobusových pruhov a podobne. Samosprávy vkladajú veľa úsilia do riešenia problémov so statickou dopravou, najmä s parkovaním. Verejnosť vníma dopravné témy spravidla cez dynamickú dopravu. Verejnú debatu akoby okupuje téma dostavby diaľnice spájajúcej obe slovenské metropoly, či výstavby niektorých ďalších rýchlostných ciest.

No ak sa pozrieme na čísla, tak zistíme, že diaľnice a rýchlostné cesty predstavujú len jednu dimenziu problému. V roku 2011 boli na Slovensku registrované 2 mil. motorových vozidiel. V roku 2020 to už bolo 3,3 mil. vozidiel. Za necelých desať rokov sa evidencia zväčšila o 1,3 mil. vozidiel všetkých kategórií. Rozhodujúcu väčšinu z tohto prírastku tvoria osobné vozidlá. Ďalej platí, že osobné vozidlá sa pohybujú 5 % času a 95 % času parkujú. Sú to predovšetkým samosprávy, ktoré práve pre túto masu vozidiel (3,3 mil.), v kombinácii s dĺžkou parkovania (95 %)*, poskytujú infraštruktúru, ledaže by ste videli všetky tieto vozidlá odstavené na diaľniciach alebo rýchlostných cestách.

Infraštruktúrne možnosti samospráv v podobe parkovísk alebo parkovacích domov nikde v Európe nerástli tempom, ktoré by sa čo i len vzdialene vyrovnalo tempu rastu vozidiel. Kúpa vozidla je predsa len jednoduchšia, než postavenie parkovacieho miesta. Navyše, ruku na srdce, mnohí občania pokladajú parkovanie za svoje ústavné právo. Podrobné nazretie do zákona 460/1992 Zb., inak známeho aj ako Ústava tento pocit rýchlo vyvráti. Avšak kombinácia vyššie uvedeného spôsobuje už aj v menších mestách problémy s parkovaním.

Ako riešiť problém s parkovaním v mestách?

Samospráva má viaceré možnosti, ako čeliť tejto výzve. Prvou a veľmi priamočiarou možnosťou je výstavba parkovacích miest. Či už formou vlastných investícií, alebo prenesením povinnosti na súkromných investorov. V oboch prípadoch sú potrebné vysoké vstupné investície, stavebné pozemky a schvaľovacie procesy trvajúce niekedy aj roky. Druhou možnosťou je férová regulácia parkovania. V štandardnom trhovom prostredí sa nedostatok určitého statku prejavuje jeho zvýšenou cenou. Prečo by to malo byť pri parkovaní inak? Samosprávy tento trhový mechanizmus využívajú a zavádzajú rôzne formy spoplatnenia – regulácie parkovania. V posledných rokoch sa verejná debata na úrovni samospráv v tomto smere výrazne posunula.

Regulácia parkovania – história a moderné riešenia

Ak sa bližšie pozrieme na reguláciu parkovania, tak zistíme, že jej efektivitu do veľkej miery determinuje technologická úroveň riešenia. Možno si čitateľ-pamätník spomenie na papierové lístky za 10 Sk a ceruzku s gumou za 1 Sk, ktoré sa hojne využívali v začiatkoch regulácie a umožňovali síce neoprávnené, ale opakované využívanie parkovacích lístkov v centre Bratislavy. Netrvalo dlho a prevádzkovateľ začal využívať skutočne jednorazové (stieracie) lístky a tým výrazne zvýšil efektívnosť regulácie v tom čase.

Ak sa posunieme po pomyselnej časovej osi o štvrťstoročie dopredu, tak je zrejmé, že efektívna parkovacia politika by mala disponovať technologickým zázemím na úrovni dnešných možností informačných technológií, ktoré sú zosúladené s parkovacou politikou danej samosprávy. Mestský parkovací systém (MPS) je pre samosprávu podobný systém ako iné agendové informačné systémy, ktoré dnes mnohé obce využívajú pre rôzne účely siahajúce od výberu daní a poplatkov, správy rozpočtu, účtovníctva až po obstarávanie.

Z pohľadu agendy by mestský parkovací systém mal v prvom rade:

  1. umožňovať výber krátkodobého parkovného,
  2. sprostredkovať manažment parkovacích oprávnení,
  3. zabezpečovať výkon kontroly dodržiavania parkovacej politiky a
  4. poskytovať k daným agendám relevantné štatistické údaje.

Tieto agendy samotné však nemôžu ostať bez interakcie s občanom, ktorý na parkovanie využíva pohodlnú platbu parkového cez prívetivú mobilnú aplikáciu alebo na vyplnenie on-line žiadosti a realizáciu platby za rezidentské parkovanie. V tomto momente sa agendový informačný systém mení aj na systém využívaný obyvateľmi mesta a naša samospráva sa posúva na pomyselnom rebríčku elektronizácie o priečku vyššie.

Kľúčové znaky pre mestský parkovací systém

Medzi kľúčové technologické atribúty dobre fungujúceho MPS patria najmä:

  1. Využitie EČV ako unikátneho a jednoznačného identifikátora všetkých parkovacích lístkov a rezidentských kariet, čo má priamy vplyv na efektívnosť výkonu kontroly dodržiavania pravidiel parkovania.
  2. Elektronická správa parkovacích oprávnení postavená na EČV bez nutnosti vydávať papierové kartičky, ktorá zabezpečí́ celý životný cyklus od podania, kontroly, schválenia, predĺženia až po zánik parkovacieho oprávnenia. Dôležitými požiadavkami je pritom schopnosť zabezpečiť celý proces online (obyvateľ si môže vybaviť parkovacie oprávnenie z pohodlia domova), ako aj v režime, kedy žiadateľ príde o parkovacie oprávnenie požiadať na kontaktné miesto (napr. obslúži ho pracovník mestského úradu či kontaktného miesta).
  3. Rôznorodosť platobných metód s cieľom eliminovať čo najviac prekážok pri kúpe krátkodobých parkovacích lístkov a schopnosť ich štruktúrovane integrovať do jednotnej databázy. Je potrebné klásť dôraz na jednoduchosť a intuitívnosť platby za parkovanie a súčasne transparentne poznať výšku transakčných poplatkov za danú platbu cez aplikáciu, SMS alebo parkovací automat.
  4. Spolupráca s progresívnymi technológiami, ako napr. sledovanie obsadenosti parkovacích miest využitím senzorov a kamerových systémov, identifikácia vozidiel, či pokročilá obsluha závorových systémov.
  5. Existencia otvorených dátových rozhraní, ktoré zabezpečia výmenu údajov o parkovaní a interoperabilitu jednotlivých komponentov. Týka sa tiež prepojenia systému kontroly parkovania na back-office mestskej polície.
  6. Vysokodostupný cloudový systém spĺňajúci pokročilé štandardy v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany osobných údajov.
  7. Silný nástroj na tvorbu štatistík a reportov.

Na obrázku nižšie je schematický znázornená zjednodušená architektúra parkovacieho ekosystému so štandardne využívanými modulmi:

Mestský parkovací systém

Takto postavený mestský parkovací systém umožní samospráve efektívne regulovať parkovanie na svojom území a to aj bez masívnej investície do mnohoposchodových parkovacích domov. Zároveň je dôležité mať na pamäti, že žiadna technológia nie je samospasiteľná. Nejaké parkovacie miesto bude určite treba aj fyzicky postaviť. No platí, že akékoľvek zavádzanie moderných technológií by malo smerovať k dosiahnutiu základných cieľov: v dlhodobom horizonte ušetriť mestu peniaze, zefektívniť prácu povereným pracovníkom, zlepšiť komfort pre vodičov – obyvateľov mesta i jeho návštevníkom a prispieť k zlepšovaniu životného prostredia a kvalite verejného priestoru v meste.

*zdroj: článok www.reinventingparking.org