Účelom každej samosprávy je vytvárať priaznivé podmienky pre život svojich obyvateľov. Jednou z kľúčových tém, ktorým sa samosprávy intenzívne venujú, je oblasť dopravy. Pritom nevenujú pozornosť len dynamickej doprave v podobe obchvatov, svetelných križovatiek, autobusových pruhov a podobne. Samosprávy vkladajú veľa úsilia do riešenia problémov so statickou dopravou, najmä s parkovaním. Verejnosť vníma dopravné témy spravidla cez dynamickú dopravu. Verejnú debatu akoby okupuje téma dostavby diaľnice spájajúcej obe slovenské metropoly, či výstavby niektorých ďalších rýchlostných ciest.

No ak sa pozrieme na čísla, tak zistíme, že diaľnice a rýchlostné cesty predstavujú len jednu dimenziu problému. V roku 2011 boli na Slovensku registrované 2 mil. motorových vozidiel. V roku 2020 to už bolo 3,3 mil. vozidiel. Za necelých desať rokov sa evidencia zväčšila o 1,3 mil. vozidiel všetkých kategórií. Rozhodujúcu väčšinu z tohto prírastku tvoria osobné vozidlá. Ďalej platí, že osobné vozidlá sa pohybujú 5 % času a 95 % času parkujú. Sú to predovšetkým samosprávy, ktoré práve pre túto masu vozidiel (3,3 mil.), v kombinácii s dĺžkou parkovania (95 %)*, poskytujú infraštruktúru, ledaže by ste videli všetky tieto vozidlá odstavené na diaľniciach alebo rýchlostných cestách.

Infraštruktúrne možnosti samospráv v podobe parkovísk alebo parkovacích domov nikde v Európe nerástli tempom, ktoré by sa čo i len vzdialene vyrovnalo tempu rastu vozidiel. Kúpa vozidla je predsa len jednoduchšia, než postavenie parkovacieho miesta. Navyše, ruku na srdce, mnohí občania pokladajú parkovanie za svoje ústavné právo. Podrobné nazretie do zákona 460/1992 Zb., inak známeho aj ako Ústava tento pocit rýchlo vyvráti. Avšak kombinácia vyššie uvedeného spôsobuje už aj v menších mestách problémy s parkovaním.

Ako riešiť problém s parkovaním v mestách?

Samospráva má viaceré možnosti, ako čeliť tejto výzve. Prvou a veľmi priamočiarou možnosťou je výstavba parkovacích miest. Či už formou vlastných investícií, alebo prenesením povinnosti na súkromných investorov. V oboch prípadoch sú potrebné vysoké vstupné investície, stavebné pozemky a schvaľovacie procesy trvajúce niekedy aj roky. Druhou možnosťou je férová regulácia parkovania. V štandardnom trhovom prostredí sa nedostatok určitého statku prejavuje jeho zvýšenou cenou. Prečo by to malo byť pri parkovaní inak? Samosprávy tento trhový mechanizmus využívajú a zavádzajú rôzne formy spoplatnenia – regulácie parkovania. V posledných rokoch sa verejná debata na úrovni samospráv v tomto smere výrazne posunula.

Regulácia parkovania – história a moderné riešenia

Ak sa bližšie pozrieme na reguláciu parkovania, tak zistíme, že jej efektivitu do veľkej miery determinuje technologická úroveň riešenia. Možno si čitateľ-pamätník spomenie na papierové lístky za 10 Sk a ceruzku s gumou za 1 Sk, ktoré sa hojne využívali v začiatkoch regulácie a umožňovali síce neoprávnené, ale opakované využívanie parkovacích lístkov v centre Bratislavy. Netrvalo dlho a prevádzkovateľ začal využívať skutočne jednorazové (stieracie) lístky a tým výrazne zvýšil efektívnosť regulácie v tom čase.

Ak sa posunieme po pomyselnej časovej osi o štvrťstoročie dopredu, tak je zrejmé, že efektívna parkovacia politika by mala disponovať technologickým zázemím na úrovni dnešných možností informačných technológií, ktoré sú zosúladené s parkovacou politikou danej samosprávy. Mestský parkovací systém (MPS) je pre samosprávu podobný systém ako iné agendové informačné systémy, ktoré dnes mnohé obce využívajú pre rôzne účely siahajúce od výberu daní a poplatkov, správy rozpočtu, účtovníctva až po obstarávanie.

Z pohľadu agendy by mestský parkovací systém mal v prvom rade:

1. umožňovať výber krátkodobého parkovného,
2. sprostredkovať manažment parkovacích oprávnení,
3. zabezpečovať výkon kontroly dodržiavania parkovacej politiky a
4. poskytovať k daným agendám relevantné štatistické údaje.

Tieto agendy samotné však nemôžu ostať bez interakcie s občanom, ktorý na parkovanie využíva pohodlnú platbu parkového cez prívetivú mobilnú aplikáciu alebo na vyplnenie on-line žiadosti a realizáciu platby za rezidentské parkovanie. V tomto momente sa agendový informačný systém mení aj na systém využívaný obyvateľmi mesta a naša samospráva sa posúva na pomyselnom rebríčku elektronizácie o priečku vyššie.

Kľúčové znaky pre mestský parkovací systém

Medzi kľúčové technologické atribúty dobre fungujúceho MPS patria najmä:

1. Využitie EČV ako unikátneho a jednoznačného identifikátora všetkých parkovacích lístkov a rezidentských kariet, čo má priamy vplyv na efektívnosť výkonu kontroly dodržiavania pravidiel parkovania.
2. Elektronická správa parkovacích oprávnení postavená na EČV bez nutnosti vydávať papierové kartičky, ktorá zabezpečí́ celý životný cyklus od podania, kontroly, schválenia, predĺženia až po zánik parkovacieho oprávnenia. Dôležitými požiadavkami je pritom schopnosť zabezpečiť celý proces online (obyvateľ si môže vybaviť parkovacie oprávnenie z pohodlia domova), ako aj v režime, kedy žiadateľ príde o parkovacie oprávnenie požiadať na kontaktné miesto (napr. obslúži ho pracovník mestského úradu či kontaktného miesta).
3. Rôznorodosť platobných metód s cieľom eliminovať čo najviac prekážok pri kúpe krátkodobých parkovacích lístkov a schopnosť ich štruktúrovane integrovať do jednotnej databázy. Je potrebné klásť dôraz na jednoduchosť a intuitívnosť platby za parkovanie a súčasne transparentne poznať výšku transakčných poplatkov za danú platbu cez aplikáciu, SMS alebo parkovací automat.
4. Spolupráca s progresívnymi technológiami, ako napr. sledovanie obsadenosti parkovacích miest využitím senzorov a kamerových systémov, identifikácia vozidiel, či pokročilá obsluha závorových systémov.
5. Existencia otvorených dátových rozhraní, ktoré zabezpečia výmenu údajov o parkovaní a interoperabilitu jednotlivých komponentov. Týka sa tiež prepojenia systému kontroly parkovania na back-office mestskej polície.
6. Vysokodostupný cloudový systém spĺňajúci pokročilé štandardy v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany osobných údajov.
7. Silný nástroj na tvorbu štatistík a reportov.

Na obrázku nižšie je schematický znázornená zjednodušená architektúra parkovacieho ekosystému so štandardne využívanými modulmi:

Takto postavený mestský parkovací systém umožní samospráve efektívne regulovať parkovanie na svojom území a to aj bez masívnej investície do mnohoposchodových parkovacích domov. Zároveň je dôležité mať na pamäti, že žiadna technológia nie je samospasiteľná. Nejaké parkovacie miesto bude určite treba aj fyzicky postaviť. No platí, že akékoľvek zavádzanie moderných technológií by malo smerovať k dosiahnutiu základných cieľov: v dlhodobom horizonte ušetriť mestu peniaze, zefektívniť prácu povereným pracovníkom, zlepšiť komfort pre vodičov – obyvateľov mesta i jeho návštevníkom a prispieť k zlepšovaniu životného prostredia a kvalite verejného priestoru v meste.

*zdroj: článok www.reinventingparking.org